Začína sa teóriou
Žiadateľ o vodičské oprávnenie môže absolvovať výcvik dvoma spôsobmi – formou kurzu a individuálneho štúdia. V praxi je medzi nimi asi taký rozdiel, ako medzi denným a dištančným štúdiom. Prvý spôsob, kedy žiak do autoškoly dochádza na vyučovacie hodiny teórie a potrebné znalosti získava priamo v priestoroch učebne, je dnes z dôvodu časovej zaneprázdnenosti väčšiny žiadateľov stále menej častý. Oveľa populárnejšie je tak individuálne štúdium, v rámci ktorého sa žiak učí samoštúdiom z učebnice a v rámci hodín konzultácií s učiteľom hovorí o tom, čo mu nie je jasné.
V každom prípade by ale mal byť absolvent autoškoly vybavený širokým komplexom poznatkov, medzi ktoré okrem obligátnych pravidiel cestnej premávky a teórie ovládaní vozidla patrí napríklad i zásady čítanie cestnej mapy či správne používanie moderných elektronických systémov vozidla (ABS, tempomat ai.).
Praktická príprava v autoškole
Systém vzdelávania budúcich vodičov počíta aj s tým, že v prevádzke môžu vznikať krízové situácie. Niekoľko hodín tak je venované praktickej zdravotnej príprave, v rámci ktorej sa žiak učí účinne poskytovať prvú pomoc zraneným pri dopravných nehodách. Praktickú zdravotnú prípravu prednáša osoba s patričným vzdelaním, ktorú väčšinou nie je učiteľ autoškoly. Veľká časť zdravotnej prípravy je zameraná na rozpoznanie jednotlivých život ohrozujúcich stavov (vnútorné krvácanie, šok atď.), Čo nie je nič jednoduché, a tak testové otázky zo zdravotnej prípravy patria k najobávanejším. Medzi nepríjemné udalosti v prevádzke patria tiež poruchy vozidla. Na ich prevenciu a odhaľovanie je zameraná časť nazvaná praktická údržba. V nej sa absolvent zoznámi s tým, čo je na vozidle potreba kontrolovať a mal by zvládnuť tiež základy diagnostiky tj. odhaľovanie najobvyklejších porúch podľa ich vplyvu na funkčnosť vozidla.
Prvýkrát za volantom
Praktický výcvik jazdy s motorovým vozidlom je rozdelený časti. Prvá začína na autocvičisku (uzavretá plocha bez prevádzky iných vozidiel) a pokračuje na normálnych cestách, avšak iba v miernej prevádzke. Rozhodne tak nie je správne, keď vaša prvá cesta za volantom v autoškole vedie do rušného centra veľkomesta, pretože si tam váš učiteľ potrebuje niečo zariadiť.
Po dokončení prvej časti nasleduje druhá, v ktorej absolvujete jazdu v stredne silnej prevádzke. Posledná časť kurzu je zameraná na jazdu v hustej, predovšetkým mestskej premávke. Osnovy totiž určujú autocvičisko na nácvik zvládanie kritických situácií – teda prudkého brzdenia či náhlemu vyhnutie sa prekážke.
Skúška rozhodne
Akékoľvek snaženie vrcholí záverečnou skúškou, na ktorú dohliada skúšobný komisár. Najskôr si v priebehu tridsiatich minút napíšete skúšobný test, ktorý je zložený z dvadsiatich piatich otázok. V teste môže žiak získať 65 bodov, minimálna hranicou pre úspešné absolvovanie je 56 bodov.
Po úspešnom zvládnutí teste nasleduje praktická skúška. Začína kontrolou vozidla pred jazdou, pokračuje prispôsobením si sedadlá a spätných zrkadiel. Po plynulom rozjazde vás skúšobný komisár prevedie trasou, na ktoré predvediete prakticky všetky obvyklé vodičské zručnosti. Proti prílišnej náročnosti trate záverečnej skúšky nemožno protestovať. Viacmenej formálne záležitosťou už len záverečná skúška z praktickej údržby. Pri nej si žiak vyžrebuje otázku technického rázu. Nie všetci síce princíp systému ABS či vplyv zlej funkcie tlmičov na prevádzku vozidla popisujú presne, ale po úspešnom zvládnutí predchádzajúcich dvoch častí komisár väčšinou prižmúri oko.